Kam v Banskej Štiavnici I.

Banská Štiavnica je právom považované za jedno z najkrajších miest na Slovensku. Určite ju mnohý z Vás poznáte, rovnako ako ste aj navštívili osobne niektoré z jej pamiatok. My Vám ponúkame naše typy na výlet. Stačí ak sa rozhodnete a Váš voľný čas na Kvalite môže dostať nový rozmer – dotknete sa miest, kde sa písala naša história…

Prvý diel

Rodný dom lásky Andrea Sládkoviča – Maríny Pischlovej

Pri spomínaní na časy na základnej škole si nepochybne spomeniete na povinné čítanie a Andreja Sládkoviča. Aj keď si možno nie každý vybaví jeho diela, Marína už vám isto niečo napovie. Slávne ľúbostné básne o nenaplnenej láske boli napísané skutočnej žene, Márií Pischilovej. Jej rodný dom, kde aj istý čas žila, môžete nájsť na Námestí Svätej Trojice. Jeho zaujímavosťou je železná umelecká konštrukcia pod tabuľou a informáciami o nej samotnej. Kovová konštrukcia sa postupom času stala cieľom zamilovaných. Podobne ako sa stali mosty nad riekami v mnohých európskych metropolách miestom, kde zamilovaní zámkami na kľúčik dávajú akýsi sľub svojej lásky, aj tu prichádzajú mladí a zamykajú svoju lásku symbolicky do zámku.

Nový zámok

Postavený v druhej polovici 16. storočia ako opevnená pozorovateľňa v systéme protitureckej obrany stredoslovenských banských miest. Strážca v pravidelných intervaloch trúbením signalizoval, že je všetko v poriadku. Z toho sa vyvinuli tzv. živé hodiny, ktoré spočívali v tom, že sa obyvateľstvu oznamoval čas – trúbením štvrťhodiny, bitím na zvon celé hodiny. Táto tradícia sa v novej podobe zachovala dodnes. Pevnosť dostala názov Nový zámok na rozdiel od Starého zámku, ktorý vytvorili z pôvodného stredovekého farského kostola. Pomenovanie Panenský alebo aj Dievčenský zámok je novšieho pôvodu a zaužíval sa v súvislosti s pomenovaním neskorogotického kostola Panny Márie Snežnej a kopca, na ktorom je postavený. Nový zámok dodnes tvorí jednu z výrazných dominánt Banskej Štiavnice. Svojim návštevníkom ponúka okrem Expozície protitureckých bojov na Slovensku a nezabudnuteľného výhľadu na historické jadro Banskej Štiavnice aj náčrt histórie Dobrovoľného hasičského zboru. Zbierkové predmety dokumentujúce DHZ,  založený v Banskej Štiavnici v roku 1873, sú inštalované v priestoroch severozápadnej bašty Nového zámku.

Starý zámok

Hrozba tureckého útoku v prvej polovici 16. storočia viedla k rozhodnutiu premeniť zrejme ešte rozostavaný kostol stojaci vo výhodnej vyvýšenej polohe na vojenskú pevnosť – mestský hrad.  Stojí v historickom jadre Banskej Štiavnice na úpätí vrchu Paradajs a tvorí dominantu mesta. Expozície na Starom zámku predstavujú návštevníkom históriu banskoštiavnického regiónu. Starý zámok je sám akousi učebnicou stavebných štýlov – od románskej kaplnky sv. Michala, až po barokovú vstupnú vežu. Priestory zámku sa vďaka niekoľkoročnej rekonštrukcii postupne otvárajú pre návštevníkov, a tak sa vytvára priestor pre inštaláciu nových expozičných celkov. Najnovšou sprístupnenou expozíciou je maketa neskorogotického oltára z roku 1506.  Starý zámok je vďaka svojmu atraktívnemu prostrediu kulisou pri viacerých zaujímavých festivaloch a divadelných predstaveniach.

Botanická záhrada

Botanická záhrada sa rozprestiera v areáli historickej Baníckej a lesníckej akadémie, prvej vysokej technickej školy na svete (1762). Od prvej polovice 19. storočia tu pre potreby lesníckej výučby vysádzali domáce aj cudzokrajné dreviny. Novorenesančné budovy lesníckej a banícko- hutníckej fakulty z prelomu 19. a 20. storočia doplnila pred prvou svetovou vojnou budova moderného chemického laboratória. Dnes budovy slúžia stredným školám. Hlavnou zložkou záhrady sú dreviny pochádzajúce zo šiestich floristických oblastí: eurosibírskej, čínsko-japonskej, západo-ázijskej, stredoázijskej, mediteránnej atlantickej severoamerickej a pacifickej severoamerickej. Jednou z najvýznamnejších drevín záhrady je sekvojovec mamutí, pričom je tu aj jeho najvyššie položená lokalita na území Slovenska , veľmi cenné rodiace jedince cédra atlaského a libanonského, pričom najmä céder libanonský je považovaný za najmohutnejší exemplár svojho druhu, rastúci v našich parkoch a záhradách. Pozornosť si zaslúžia aj dreviny menej časté v našich dendráriách ako napríklad zelkova hrabolistá, cezmína ostrolistá, jelša lepkavá pyramidálna a iné.

Tajchy

Jazerá v okolí Banskej Štiavnice sa na prvý pohľad nelíšia od mnohých iných, ktoré vytvorila príroda. V ich prípade však prírodu nahradili dlhé roky práce a zručnosť ľudí v 17. a 18. storočí. Umelé vodné nádrže, nazývané tajchy, vybudovali pre potreby vtedajšieho baníctva, teraz sú vyhľadávanými miestami odpočinku. Štiavnický vodohospodársky systém je unikátny jednak tým, že jeho umelé vodné nádrže v prehradených dolinách sú navzájom pospájané priekopami a štôlňami, a jednak tým, že voda, ktorá sa do nich zvádzala banskými jarkami, bola dažďová a snehová. Jej energia sa využívala na pohon banských zariadení, predovšetkým na čerpanie vody z baní. Výstavba tajchov dosiahla vrchol v druhej polovici 18. storočia. Kedysi bolo v Banskej Štiavnici a okolí viac ako šesťdesiat tajchov, dnes ich je niečo cez dvadsať. Slúžia na rekreačné účely, ako zdroj úžitkovej vody a tajch Rozgrund ako zdroj pitnej vody pre mesto. Turisticky atraktívne sú najmä Počúvadlianske jazero, Kolpašské a Richňavské jazero či banskoštiavnický Klinger.

Klopačka

Renesančná stavba v tvare hranolovej veže so šindľovou strechou zakončenou vežičkou a dvojicou baníckych kladiviek vznikla v roku 1681. Klopačka mala zvláštnu funkciu. Zo zvukových otvorov na špici strechy sa šíril zvuk vydávaný klopaním na drevenú dosku, ktorým zvolávali baníkov do práce. Klopalo sa aj pri rozličných slávnostných príležitostiach, baníckych poradách, zhromaždeniach, ale pohreboch a požiaroch. V Klopačke sa uschovávala banícka Bratská pokladnica V 18. storočí využívali prízemie ako väzenie baníkov odsúdených banským súdom. V Klopačke je dnes čajovňa.

Námestie sv. Trojice

Jadrom Banskej Štiavnice je Námestie sv. Trojice, tvorí ho komplex domov bohatých mešťanov, budovaný v 15.storočí a začiatkom 16.storočia. Dominantou námestia je morový stĺp so súsoším sv. Trojice od sochára Dionýza Stanettiho, ktorý postavili občania mesta ako vďaku za ústup morovej epidémie v r. 1710-1711. Na južnom cípe námestia sa nachádza neskorogotický rímsko-katolícky kostol sv. Kataríny. Ten bol na tomto mieste postavený v r. 1443-1491, teda dávno pred formovaním súčasnej podoby a pôdorysu námestia. Kaplnka sv. Jána Nepomuckého bola k nemu pristavaná v r. 1776. Pod kostolom sv. Kataríny sa nachádza krypta, ktorá slúžila ako pohrebisko pre richtárov a význačných mešťanov. Hneď vedľa kostola stojí gotická budova radnice, na náprotivnej strane cez námestie sa vypína budova banského súdu Berggericht, v ktorej dnes sídli mineralogická expozícia Slovenského banského múzea, Informačné centrum Banskej Štiavnice a Náučná expozícia Geoparku. Budova Berggerichtu je napojená na trojicu budov: Bošániho dom, Richterov dom a Jonášov dom, v ktorých sídli Galéria Jozefa Kollára.

Kalvária

Banskoštiavnická kalvária je unikátny architektonicko-krajinný barokový sakrálny celok. Z iniciatívy jezuitského pátra Františka Pergera vznikol v polovici 18. storočia na svahu strmého zvyšku stuhnutého lávového stľpa netypicky koncipovaný súbor kaplniek a kostolov, zdobených reliéfmi, plastikami a nástennými maľbami. Kalvária bola vyhľadávaným pútnickým miestom až do nástupu komunistického režimu v 50. rokoch 20. storočia. V nasledujúcich desaťročiach utrpela vážne škody a v posledných rokoch sa vďaka nadšencom zoskupeným okolo Kalvárskeho fondu rozbehla jej nádejná rekonštrukcia. Pôsobivý areál s krásnymi výhľadmi je napriek tomu prístupný verejnosti. Výstava o histórii a súčasnosti Kalvárie je otvorená v Dolnom kostole.