Myslime kriticky

„Známkou vzdelanej mysle je schopnosť zaoberať sa myšlienkou bez toho, aby ju myseľ akceptovala.”

Aristoteles

 Keď sa pri našich workshopoch pýtame ľudí, či už žiakov alebo dospelých, čo je to kritické myslenie, neraz sa stretávame s tým, že si ho spájajú s čímsi negatívnym, s poukazovaním na chyby či nedostatky. Ako keď vás kritizuje šéf či vaša mama. Avšak toto nie je jediný význam slova „kritický”. Skôr naopak, negatívne postoje sú pri skutočnom kritickom myslení skôr na obtiaž, pretože dokážu obmedziť náš nestranný úsudok, na ktorom by kritické myslenie malo stáť.

Keď zdravý rozum nestačí

Každý z nás používa pri riešení problémov či myslení ako takom, určité zaužívané postupy. Často sa odvolávame na „zdravý rozum”, „školu ulice” či metódu „pokus-omyl”. Avšak ani zdravý sedliacky rozum nás bez náležitého výcviku neochráni pred akceptáciou rôznych „skratiek”. Ich využívanie pri myslení podporuje náš mozog samotný, ako „stroj na súvzťažnosti”. Jednoducho povedané – ľudský mozog si rád domýšľa.

To nemusí byť a priori zlé, táto jeho vlastnosť nám pomáha vyhodnocovať bežné situácie, je súčasťou našej sociálnej inteligencie. V niektorých prípadoch nás ale môže tento postup zradiť. Pritom sa tomu dá vyhnúť. Aj to, čo už vieme, totiž môžeme vedome vylepšovať, podobne ako tí, ktorí vedia behať či biť sa, môžu výrazne zlepšiť svoje schopnosti, ak sa venujú štúdiu tanca či bojových umení. Presne takým spôsobom môžeme pristúpiť aj k vlastnému mysleniu. Ako to funguje? Úspech tkvie v pozornej analýze toho, čo už robíme – myslenia a myšlienkových postupov, v nachádzaní toho, čo robíme zle a hľadaní ciest ako to robiť lepšie.

Odhaľte manipulácie a klamy

Aby sme ale nezostali len pri teórii, tu sú dva príklady toho, ako nám môže kritické myslenie pomôcť odhaliť manipulácie v tvrdeniach či názoroch.

Príklad 1

“Len sa pozrite na tohto pána, hendikepovaného vozíčkára. To si naozaj myslíte, že by bol schopný sprenevery?”

Tento argument sa v nás snaží vzbudiť ľútosť nad osudom hendikovaného človeka, pričom jeho zdravotný problém nijako nesúvisí s jeho morálkou či schopnosťou spreneveriť peniaze. Ide o logický klam odvolávajúci sa na emócie. Ten, kto si však osvojí návyky kritického myslenia, si dokáže podobné zlé argumenty, manipulatívne techniky a logické klamy všimnúť a brániť sa im.

Príklad 2

“Zuza je super informatička, aj napriek tomu, že je žena.”

Kriticky mysliaci jedinec môže autora tohto výroku upozorniť, že jeho výrok má v sebe obsiahnutý stereotyp, či dokonca predsudok, o tom, že ženám to zväčša v IT veľmi nejde. Neexistuje však dôvod, prečo by nemohli danú prácu vykonávať rovnako dobre ako muži. Napríklad v takom Arménsku, kde stereotyp o ženách, ktorým to nejde v IT, fyzike či matematike neexistuje, ich v IT sektore pracuje viac než 40 percent.

Kritické myslenie alebo i kritická analýza je súborom vedomých činností a schopností, ktoré nám môžu pomôcť posudzovať pravdivosť či rozsah manipulácie obsiahnutej v informáciách, ktoré sa k nám dostávajú, či ktoré my poskytujeme iným, prináša štandardy do pozorovania reality, jej analýzy a hodnotenia, pomáha nám formovať uvážené názory a postoje. S plnou vážnosťou tak môžeme schopnosť kriticky myslieť považovať za veľmi silný nástroj, nástroj, ktorý nám môže dať viac ako čokoľvek iné, čo by sme sa naučili v škole či mimo nej.

Zmapovať svoje myšlienky

Základom procesu kritického myslenia je aktívna úvaha o informácii (napríklad o názoroch či postojoch, aj vlastných), jej zhodnotenie, kladenie otázok, branie do úvahy viacerých perspektív, potenciálnych vplyvov vlastných stereotypov či predsudkov, ako aj potenciálnych záujmov tých, ktorí nám informáciu dodali. To značí, že ak chceme skutočne myslieť kriticky, vyžaduje si to systematický monitoring vlastných myšlienok, schopnosť neprijímať myšlienky ako pravdu, ale analyzovať ich z pohľadu ich presnosti, jasnosti, významu či vnútornej logiky. Preto, ak myslíme kriticky, akákoľvek informácia, ktorá sa stane súčasťou našej argumentácie, musí byť analyzovaná z rôznych uhlov pohľadu a postavená do konkrétneho kontextu.

„Nedostatkom” kritického myslenia je, že sa nedá naučiť cez noc. Nestačí sa nabifliť jeho pravidlá, schopnosť myslieť kriticky sa musí vedome cibriť a aktívne používať. A nielen to – úplne najskôr sa musíme zbaviť starých nekritických návykov – len potom budeme môcť prijať tie správne postupy, ktoré sa tak budú môcť stať súčasťou nášho každodenného života.

Peter Ivanič
SCKR, n.o.